Ako sme v sobotu vyrobili hrad a priletel drak

„Maminka vyrobíš mi hrad, prosím?“

Povedal jedného dňa náš starší poklad. Bolo to slovo do bitky, priam historickej. A tak som sa večer vyzbrojila nožničkami, pravítkom a lepidlom, aby som sa pustila do veľkého kusu kartóna.

Ak ste si práve pomysleli, ale kde mám doma zohnať kartón a ešte k tomu veľký?, ponúkame vám skvelý tip. Zastavte sa v hračkárstve. Nebojte sa, nemusíte nič kupovať. Na rozdiel od Lega, ktoré s narodeninovou pravidelnosťou prevetráva naše peňaženky, vám kartóny zo skladových zásob ochotne venujú zadarmo. Dokonca aj bez zákazníckej kartičky. Vážne, nevymýšľame si, vyskúšali sme to.

A tak, kým deti sladko spinkali, začali sa u nás rysovať prvé hradby.

Cimburie je skvelá vec, lebo pravouhlé tvary sa strihajú a režú celkom ľahko. To bola taká rozbehovka. O chvíľu sa v hradnom múre otvárala aj hradná brána. Potom pribudli okná (nabudúce musím pridať aj padací most) a na hradbách sa trepotali papierové vlajky.

Kým naša princezná ešte snívala vo svojej postieľke, zjavil sa na oblohe drak. A namieril si to rovno na hrad. Ešte štastie, že máme doma aj malého rytiera. A tak vzniká dohoda. Drak má na hrade prechodný pobyt a vyháňa strašidlá spod detských postieľok. Obojstranne výhodné, čo poviete?

Teraz sa s vami podelím o najkrajší moment. Tá radosť, keď ráno zbadali papierový hrad, sa ani nedá opísať. Som šťastná, deti sú šťastné. Ďalej sa zbytočne nerozpisujem. Radšej za hlasného štebotu dnes popíjam kávu v našom kráľovstve a užívam si zaslúžený odpočinok po nočnej šichte.

P.S. Na Deň detí majú pripravené malé drevené meče, ale to je zatiaľ prekvapenie. Neprezraďte to!